Profesorku chémie chémia na strednej vôbec nebavila

Pani profesorka je známa aktívnym prístupom, trpezlivosťou a najmä tým, že ju chémia naozaj baví – a túto vášeň dokáže preniesť aj na žiakov. Vďaka jej hodinám mnohí, ktorí sa predtým chémii vyhýbali, zmenili názor. Zaujímalo nás, prečo si vybrala práve chémiu, ale aj čo si myslí o sociálnych sieťach a aké filmy, hudbu či knihy má rada.

Mladí ľudia sa dnes nevedia nudiť, pri nude ale vznikajú kreatívne nápady.

Ako ste sa dostali k učeniu chémie? Zaujímala vás vždy?

Nie, chémia ma vôbec nebavila, nebol to môj najobľúbenejší predmet. Zdalo sa mi však, že na prijímačky na medicínu je priveľa učiva, a tak som si zvolila radšej chemickú fakultu. Učiť druhých ma bavilo vždy, mám mladšiu sestru, ktorú som stále učila. Raz som našla inzerát, že na francúzsky bilingvál hľadajú učiteľa, a keďže som tam aj ja študovala, zobrala som to ako príležitosť.

Aké bolo chodiť na naše gymnázium ako študentka?

Pamätám si, že to bolo náročné. Sujety som písala relatívne na poslednú chvíľu, takže deň pred odovzdaním som zväčša celú noc nespala. Okolo štvrtej, piatej nadránom sme si so spolužiakmi písali, kto je ešte hore. Keď som prišla po škole domov, potrebovala som si aspoň dve hodiny pospať, aby som vládala robiť úlohy. Preto mám pre žiakov také pochopenie.

Spomínate si na nejaký školský trapas?

Ako žiačka áno. Na školskú súťaž sme mali natočiť video a naša trieda si vybrala tému Spartakiáda. Natáčala som na dvore a popritom, ako sa spolužiaci stavali na seba, niekto zanadával. Video som potom strihala a myslela som si, že som ten zvuk odstránila, no bolo to vyše 12 rokov dozadu a programy na strih neboli také jednoduché. Komisia z učiteľov si ho pustila, slovíčko tam zaznelo a učiteľ mi vynadal, že sme mu poslali video, kde nadávame.

Čo je na tom byť učiteľkou najlepšie a čo najnáročnejšie?

Najlepšie je, že som stále v kontakte s mladými ľuďmi, ktorí vnímajú svet očami, akými ja už nemôžem, a nabíjajú ma energiou. Najnáročnejšie sú asi ťažké otázky študentov, čo je vlastne úplne super. Veľakrát žiakom poviem, že neviem a musím si to pozrieť aj ja.

Keby ste mohli hneď odcestovať, kam by to bolo?

U mňa sa to vždy bije – hory alebo more. Keby môžem ísť úplne hocikam, išla by som do Francúzskej Polynézie alebo na Havaj, kde sú zelené kopce aj more. Ak blízko, tak do Tatier. A keď nie som v škole, som v mojej druhej práci, staviam dom alebo chodím so psom do lesa.

Aký umelecký talent by ste chceli mať?

Veľmi by som chcela vedieť spievať, vôbec nemám hudobný sluch a spievam veľmi falošne. Počúvam pritom všetko možné – pop, rock, metal aj punk. Z filmov mám rada francúzsku a severskú kinematografiu, naposledy sa mi páčil dánsky film Chlast. Úplne najobľúbenejší film je pre mňa Intouchables, srdcovka, ktorú odporúčam každému.

Majú umenie a veda niečo spoločné?

Myslím si, že áno. Robiť dobré umenie je asi veda a veda je niekedy umením. Keď pri reakcii s Fehlingovým činidlom zisťujeme aldehydy a ketóny a roztok sa zafarbí, aj v tom môžeme vidieť umenie. Alebo tvorba kryštálov a vločiek – každá vločka je iná a vyzerajú nádherne.

Ako vnímate sociálne siete a médiá?

Sociálne siete veľmi ovplyvňujú generáciu dnešných tridsaťročných a mladších. Na sebe som cítila, že ma ovplyvňujú negatívne, tak som si zrušila Instagram. Paradoxne teraz robím sociálne siete školy. Človek sa tam zasekne a len scrolluje, scrolluje, je to instantný dopamín. Mladí ľudia sa dnes nevedia nudiť, pri nude ale vznikajú kreatívne nápady. Podcasty mám rada, lebo pri nich môžem robiť niečo iné a dozvedieť sa nové veci. Telku nemám viac ako desať rokov a keď v rádiu idú správy, prepnem.

Môžu mať sociálne siete aj pozitívny vplyv na školu či vedu?

Áno. Keď som sa na vysokej škole učila veci, ktorým som nerozumela, hľadala som videá na YouTube. Je tam veľa tvorcov, ktorí vysvetľujú fyziku, biológiu aj chémiu. Je to o tom, ako to človek vie používať.

Ďakujeme pani profesorke, že bola ochotná s nami urobiť rozhovor!